Stablecoiny boli roky propagované ako prelomová aplikácia kryptosveta pre cezhraničné platby, sľubujúce takmer okamžité prevody za zlomok nákladov účtovaných tradičnými poskytovateľmi remitencií. Posielanie USDC cez blockchain môže skutočne stáť len niekoľko centov, avšak nová štúdia Talianskej centrálnej banky naznačuje, že to nie je to, čo väčšina ľudí v skutočnosti zaplatí, keď posiela peniaze domov.
V rámci experimentu „mystery shoppingu“, ktorý sa uskutočnil v 10 medzinárodných koridoroch pre remitencie, výskumníci zistili, že prevody založené na stablecoinoch neboli systematicky lacnejšie ako tie od konvenčných prevádzkovateľov peňažných prevodov, keď sa zohľadnila celá cesta – z bankového účtu do krypto peňaženky a späť do lokálnej fiat meny.
Štúdia, publikovaná pod názvom Markets, Infrastructures and Payment Systems Paper No. 86, sledovala prevody 200 USDC z Talianska do destinácií vrátane Argentíny, Brazílie, Južnej Afriky, Spojených arabských emirátov a Japonska. Celkové náklady sa dramaticky líšili, pohybovali sa od približne 0,3 % až po takmer 9 % z prevedenej hodnoty, v závislosti od koridoru a použitých poskytovateľov služieb. Rovnako sa výrazne líšili aj časy vysporiadania, od približne 20 minút tam, kde domáce okamžité platobné systémy podporovali výbery, až po dva pracovné dni, keď sa príjemcovia spoliehali na konvenčné bankové prevody.
Slepé miesta systému
Je do istej miery očakávateľné, že centrálna banka poukáže na nedostatky v sľuboch, ktoré môžu stablecoiny prinášať. Tradičné finančné inštitúcie (TradFi) môžu mať záujem o podkopanie adopcie stablecoinov – digitálnych tokenov naviazaných na fiat meny. Digitálne meny a blockchain boli napokon navrhnuté tak, aby odstránili veľkú časť potreby sprostredkovateľov, ako sú napríklad centrálne banky.
Výskumníci však zistili, že samotný blockchain bol len zriedkakedy problémom. Poplatky za sieťový plyn tvorili len zanedbateľný podiel na celkových nákladoch. Namiesto toho najväčšie výdavky vznikli pred a po on-chain prevode: konverzia eur na USDC, výber prostriedkov do lokálnej meny, devízové rozpätia a poplatky účtované zmenárňami a domácimi bankovými sieťami.
Tieto zistenia poukazujú na to, čo sa stalo jedným z najväčších slepých miest odvetvia. Veľká časť marketingu okolo stablecoinových remitencií sa sústreďuje na náklady na prevod tokenov cez blockchainové siete. Na sieťach vrstvy 2 (Layer-2) a novších blockchainoch môže presun digitálnych dolárov stáť menej ako cent. Používatelia remitencií však nekupujú blockchainové transakcie – presúvajú peniaze medzi dvoma bankovými účtami, často v rôznych menách.
Tento rozdiel je dôležitý, pretože stablecoiny prinášajú svoje hlavné cenové výhody len vtedy, ak odosielateľ aj príjemca zostanú v rámci krypto ekosystému. Ak je príjemca spokojný s držaním USDC, priamym míňaním stablecoinov alebo platením obchodníkom, ktorí ich akceptujú, samotný prevod cez blockchain je pozoruhodne lacný. V reálnom svete však väčšina príjemcov nakoniec potrebuje lokálnu menu na zaplatenie nájmu, nákup potravín alebo úhradu účtov za energie. Každá konverzia medzi fiat a stablecoinmi zavádza ďalšieho sprostredkovateľa – typicky centralizovanú burzu, brokera alebo poskytovateľa platieb, spolu s dodatočnými poplatkami a devízovými prirážkami. Namiesto úplného odstránenia sprostredkovateľov, súčasný trh so stablecoinovými remitenciami často nahrádza tradičné korešpondenčné banky inou sadou sprostredkovateľov.
To však neznamená, že technológia zlyhala. Talianska centrálna banka poznamenáva, že stablecoiny môžu znížiť náklady v špecifických koridoroch, zatiaľ čo ich neustále dostupné vysporiadanie (always-on settlement) a programovateľnosť zostávajú významnými výhodami oproti starým platobným systémom. Štúdia jednoducho tvrdí, že tieto výhody sa zatiaľ neprejavujú v trvalo lacnejších remitenciách, akonáhle sa vezme do úvahy celý platobný reťazec.
Správa tiež poukazuje na to, čo by v konečnom dôsledku mohlo odomknúť pôvodný prísľub stablecoinov. S narastajúcim počtom regulovaných poskytovateľov „off-ramp“ služieb v rámci rámcov, ako je napríklad európsky režim MiCA, a užšou integráciou domácich okamžitých platobných systémov s infraštruktúrou digitálnych aktív, by konkurenčný tlak mohol znížiť konverzné poplatky. Aj tak však devízové rozpätia pravdepodobne zostanú nevyhnutnou súčasťou medzinárodných platieb. Zatiaľ výskum naznačuje, že stablecoiny vyriešili problém presunu hodnoty cez blockchainy. Náročnejšou – a drahšou – výzvou zostáva dostať túto hodnotu do rúk niekoho, kto ju jednoducho chce minúť.
Pôvodný zdroj: CoinDesk
